Nie je povrch ako povrch – možnosti povrchových úprav hliníkových okien

Prečo sa povrch hliníkových profilov upravuje?

Hliník má zaujímavú vlastnosť — keď čerstvý hliníkový povrch príde do kontaktu so vzduchom, spontánne a takmer okamžite vytvorí tenkú vrstvu oxidu, ktorá zabraňuje ďalšej oxidácii kovu. Táto vrstva zabráni hĺbkovej korózii kovu. Preto je hliník kov s dobrou odolnosťou voči korózii.

Znie to skvele. Prečo teda povrchová úprava hliníka vôbec existuje?

Táto prirodzená ochrana funguje spoľahlivo avšak spontáne vytvorená vrstvička je nerovnomerná a veľmi tenká. Povrch tak môže byť fľakatý alebo lokálne mäkší. Pre stabilné vlastnosti výrobku v prostredí, kde vplýva počasie, morské soli, chemikálie či obyčajné plynutie času – môže dôjsť k rôznym formám korózie tohto prirodzeného filmu (tvorba jamiek, štrbiniek, fliačkov a pod.)

Práve tu vstupuje do hry povrchová úprava — ktorá zvyšuje odolnosť povrchu voči korózii a celkovo zlepšuje vlastnosti povrchu, ktorý sa stáva rovnomernejší a odolnejší. Okrem toho umožňuje dosiahnuť prakticky neobmedzené množstvo farieb a reagovať na požiadavky architektov.

Okná zo surového hliníka – je to možné

Povrchová úprava hliníka však nie je nutnosťou. Za roky praxe sme sa stretli už aj s požiadavkou na výrobu hliníkových okien bez povrchovej úpravy. Túto možnosť volia architekti pre artové alebo industriálne riešenia. Treba však počítať zo surovým vzhľadom, ktorý nie je 100% jednotný v celej ploche materiálu.

Povrchová úprava hliníka – dve hlavné cesty: prášok alebo elektrolýza

Práškové lakovanie — syntetická vrstva, ktorá chráni zvonku

Práškové lakovanie znamená nanášanie suchej práškovej farby na hliníkový povrch pomocou elektrostatického náboja a následné vytvrdzovanie v peci. Počas vytvrdzovania sa prášok roztaví a vytvorí rovnomerný, odolný film, ktorý sa spojí s hliníkovým podkladom.

Proces prebieha v troch krokoch:

• Najprv prichádza predúprava — z povrchu hliníka sa odstránia všetky nežiaduce látky a povrch sa pripraví na farbenie. Tento krok je veľmi dôležitý pre správne spojenie vrstvy farby s hliníkovým povrchom.
• Potom nasleduje samotné farbenie, pri ktorom sa na profily strieka farba pomocou elektrostatických pištolí
• Nakoniec sa prášok vytvrdí — polymerizuje a stabilizuje sa na povrchu profilu. Toto vytvrdzovanie prebieha v peciach pri teplote okolo 200 °C.

Výsledkom je hrubšia a rovnomernejšia ochranná vrstva — typicky 60 až 120 mikrónov — ktorá odoláva UV žiareniu, dažďu, vlhkosti aj teplotným výkyvom.

Neobmedzené možnosti farieb a štruktúr

Z hľadiska estetiky, práškové lakovanie je možné realizovať v prakticky akomkoľvek odtieni podľa palety RAL. Výrobcovia práškových lakov ponúkajú obrovské palety možností:

• lesklé laky
• matné laky
• polomatné laky
• štruktúrované (hrubá štruktúra, jemná štruktúra)
• metalízy (jemnejšie, výraznejšie)

TIP :) Peknú stránku s verným zobrazením lakov má napríklad firma TIGER

Eloxovanie (anodická oxidácia) — ochrana, ktorá rastie z kovu samého

Eloxovanie funguje na úplne inom princípe. Na rozdiel od lakovania sa pri anodickej oxidácii nevytvára na povrchu ďalšia vrstva z cudzieho materiálu — samotný povrch hliníka sa mení na oxid hlinitý. Táto vrstva zabraňuje ďalšej korózii a je násobne odolnejšia voči oderu a poškriabaniu ako pôvodný materiál.
Základom procesu je prúdenie jednosmerného prúdu v elektrolytom roztoku. Týmto spôsobom možno až tisícnásobne zväčšiť prirodzenú hrúbku oxidovej vrstvy, čím sa dosiahne vysoká oteruvzdornosť a odolnosť voči korózii.

Nevýhody eloxu

• je veľmi citlivý na zásadité roztoky, ktoré na ňom tvoria fľaky (stavebná chémia je zásaditá – komplikácia počas stavby)
• náchylnejší na poškriabanie
• Nevhodný na veľké plochy – nerovnomerný vzhľad

Eloxovanie a farby – zachovaný kovový vzhľad materiálu.

Eloxovanie neponúka zďaleka toľko farebných možností ako práškové lakovanie. Ponúka zopár základných odtieňov. Spoločným znakom je zachovanie kovového vzhľadu.

Ak je prioritou farba a textúra, siahnite po práškovom lakovaní. Ak ide o povrch, kde záleží na kovovom vzhľade a dlhodobej chemickej odolnosti — je eloxovanie správna voľba.

Kedy sa používa čo — a prečo na tom záleží

Práškové lakovanie ponúka väčšiu flexibilitu dizajnu — širokú paletu farieb a povrchových textúr. Eloxovanie naopak zachováva kovový vzhľad materiálu, no s obmedzením farebného rozsahu. Z pohľadu architektúry a stavebníctva je práškové lakovanie dominantnou voľbou — celosvetovo predstavuje až 85 % výroby stavebných hliníkových profilov, eloxovanie tvorí zvyšných 15 %.

Praktické rozlíšenie je jednoduché:
Ak je prioritou farba a textúra, siahnite po práškovom lakovaní. Ak ide o povrch, kde záleží na kovovom vzhľade a dlhodobej chemickej odolnosti — je eloxovanie správna voľba.

Nie každý prášok je rovnaký: triedy odolnosti

Qualicoat

Definuje výkonnostné triedy práškových lakov podľa ich odolnosti voči poveternostným vplyvom — teda schopnosti udržiavať stálu farbu a lesk v čase. Na Slovensku sú bežne dostupné a používané triedy 1 a 2.

Trieda 1

Pokrýva väčšinu štandardných zákaziek — ide o solídnu ochranu pre bežné vonkajšie podmienky.

Trieda 2

Ponúka 3 až 5-krát vyššiu odolnosť voči degradácii farby a lesku vplyvom slnečného žiarenia. V praxi to znamená dlhšiu stálosť farby, lepšiu odolnosť proti poveternostným vplyvom a predĺženú životnosť povrchu. Cenový rozdiel oproti triede 1 pritom nie je dramatický — a pre náročnejšie projekty alebo exponovanejšie polohy je dvojka rozumnou voľbou.

Ako prášok „drží“: predúprava povrchu

Veľmi dôležitým krokom pred samotným nanesením prášku je čistenie povrchu. Akékoľvek mechanické alebo chemické nečistoty (prach, mastnota a pod.) spôsobia, že film farby sa dostatočne neprichytí k povrchu hliníka a môže sa odlupovať alebo kov pod filmom korodovať.
Preto pred samotným lakovaním vždy prebieha predúprava — viacstupňový proces, ktorý povrch pripraví. Povrch sa vo viacerých krokoch a rôznymi spôsobmi čistí (chemické odmastenie, striekanie vodou, ultrazvuk, pieskovanie, brusenie a pod.). Až na dokonale vyčistený povrch sa môže naniesť farba.

Pre more a bazény: predanodizácia ako ďalší stupeň ochrany

Štandardná predúprava postačuje na väčšinu stavieb. No v prostrediach s prítomnosťou solí — pri mori, pri bazénoch alebo v priemyselných zónach — sa oplatí urobiť krok navyše: predanodizáciu. Morská soľ alebo dezinfekcie bazénov obsahujú soli chloridov, ktoré sa môžu dostať pod film farby a spôsobiť tam koróziu hliníka.
Predanodizácia je vlastne eloxovanie použité ako predúprava pod práškové lakovanie. Zabezpečuje zvýšenú ochranu hliníka pred koróziou a zároveň zlepšuje priľnavosť farby. Eloxovaný povrch je podstatne odolnejší voči soliam — či už morskej soli alebo dezinfekčným prostriedkom z bazéna. Pre tento typ aplikácie je ideálne ho kombinovať s práškovou farbou 2. triedy.

Záver: Povrch nie je len estetika — je to ochrana na desaťročia

Keď si vyberáme hliníkové okná alebo dvere, väčšina pozornosti ide na farbu, štruktúru, odtieň. To je prirodzené. Ale práve tento článok o povrchových úpravách ukazuje, že za tým, čo vidíme, stojí celý rad rozhodnutí, ktoré určujú, ako dlho bude povrch vyzerať tak, ako v prvý deň.

Nie je jedno, či ide o prášok triedy 1 alebo 2. Nie je jedno, či lakovňa robí predúpravu poctivo alebo nie. A pri stavbách pri bazénoch či v blízkosti mora rozhodne nie je jedno, či niekto myslel na predanodizáciu.

Dobrá povrchová úprava nie je viditeľná — robí si svoju prácu potichu, rok za rokom, bez toho, aby na seba upozorňovala. A práve to je jej najväčšia hodnota.
Pri výbere sa preto oplatí pýtať: nielen na farbu z RAL vzorkovníka, ale aj na to, aký prášok sa používa, aká je predúprava a či lakovňa vlastní certifikát Qualicoat. Sú to otázky, ktoré sa pri dobrom dodávateľovi nestretnú s prekvapením — práve naopak.